Pred 70 rokmi sa podpísaním prímeria skončila kórejská vojna
27.07.2023
Celý región
Pchjongjang/Soul
27. júla (TASR) - Kórejská vojna bola jedným z najzávažnejších
konfliktov studenej vojny a jednou z najkrvavejších lokálnych vojen 20.
storočia. Odohrala sa medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou
(KĽDR) - materiálne podporovanou Sovietskym zväzom a vojensky Čínou - a
Kórejskou republikou, ktorú podporovali jednotky členských štátov OSN,
najmä USA.
Po troch rokoch vojny bez víťaza zostala deliaca čiara medzi oboma
Kóreami (Severnou a Južnou) tam, kde bola na začiatku - na 38.
rovnobežke.
Od podpísania prímeria, ktoré ukončilo boje, ale mier neprinieslo, uplynie vo štvrtok 27. júla 70 rokov.
Porážka Japonska v druhej svetovej vojne spôsobila, že dovtedy japonskou
cisárskou armádou okupovaný Kórejský polostrov sa stal nárazníkovou
zónou súperenia veľmocí. Kórejčania sa teda namiesto vlastného
slobodného štátu dočkali rozdelenia polostrova na dve časti. Severná
Kórea začala podľa sovietskeho vzoru budovať komunistický štát, zatiaľ
čo Južná Kórea bola pod americkou vojenskou správou.
Po voľbách, ktoré sa konali 10. mája 1948 na území len južne od 38.
rovnobežky bola 15. augusta 1948 vyhlásená Kórejská republika vedená
autoritárskym prezidentom I Sung-manom. V severnej časti vznikla 9.
septembra 1948 Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) na čele s
komunistickým vodcom, diktátorom Kim Ir-senom. Rozdelenie Kórey tým bolo
definitívne potvrdené - 38. rovnobežka rozdelila starobylý kórejský
národ na dva celkom odlišné svety.
Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia sa situácia na Kórejskom
polostrove opäť vyhrocovala. Kim Ir-sen naliehal na sovietskeho vodcu
Stalina, aby odobril jeho zámer vojensky zjednotiť obidve časti Kórey.
Po konzultácii s Pekingom Stalin 9. februára 1950 súhlasil s prípravou
rozsiahlej vojenskej operácie na Kórejskom polostrove. Tá sa začala
skoro ráno 25. júna 1950, kedy jednotky severokórejskej armády
prekročili 38. rovnobežku a bez vyhlásenia vojny podnikli útok na územie
svojho južného suseda. Trojročný ozbrojený konflikt sa začal.
Po rýchlych vojenských úspechoch Severokórejčanov a dobytí Soulu - stalo
sa tak po troch dňoch - sa zdalo, že výsledok vojny je už spečatený. Na
začiatku septembra obsadili severokórejské vojská až 90 percent územia
Južnej Kórey s 92 percentami jej obyvateľstva.
Kórejská otázka sa dostala už v deň začatia vojny na program rokovania
Bezpečnostnej rady OSN, ktorá 27. júna 1950 za neprítomnosti sovietskeho
zástupcu označila KĽDR za agresora a vyzvala Pchjongjang, aby stiahol
svoje vojská späť za 38. rovnobežku. Schválená rezolúcia súčasne
vyzývala členské štáty OSN, aby pod jej mandátom poskytli Južnej Kórei
pomoc.
Južnú Kóreu podporovali vojenské jednotky pätnástich členských štátov
OSN, predovšetkým USA. V novembri 1950 sa na stranu Severokórejčanov
vojensky postavila Čína, čo opäť zmenilo charakter bojov na fronte.
Vojna sa potupne zmenila na pozičnú s pomernou stabilizáciou frontu v
oblasti 38. rovnobežky.
Hoci sa rokovania o prímerí začali už 10. júla 1951, boje pokračovali aj
počas ďalších dvoch rokov. Až po Stalinovej smrti v marci 1953
prevládla obojstranná ochota ukončiť ozbrojené zrážky.
Dohoda o prímerí bola podpísaná 27. júla 1953 v Pchanmundžome. Podpísali
ju predstavitelia OSN, Severnej Kórey a Číny, pričom Južná Kórea svoj
podpis nikdy nepripojila. Dohoda stanovila demarkačnú líniu, ktorá mala
prebiehať v demilitarizovanom pásme pozdĺž 38. rovnobežky v šírke
štyroch kilometrov popri tejto línii (dva kilometre na sever a dva
kilometre na juh od nej), potvrdila zásadu nezvyšovať stavy vojsk ani
počty a typy zbraní a zároveň určila spôsob repatriácie zajatcov.
Tri roky bojov na kórejskom fronte nič nevyriešili, avšak straty na
ľudských životoch boli obrovské. Kórejská vojna priniesla milióny
vojenských a civilných obetí. Na juhu polostrova sa ich počet odhaduje
na 1,3 milióna a v Severnej Kórei na 1,5 milióna. Vo vojne zahynulo
okolo 900.000 čínskych "dobrovoľníkov", ďalej vyše 33.000 Američanov a
3000 príslušníkov jednotiek OSN. Rozličné zdroje však udávajú rôzne
počty obetí.
Navyše, intenzívne plošné bombardovanie počas troch rokov zdevastovalo
krajinu a spôsobilo obrovské materiálne a hospodárske škody.
Aj napriek tomu, že od podpísania prímeria, ktoré ukončilo vojnu na
Kórejskom polostrove uplynulo 70 rokov, dedičstvo strachu a neistoty
tohto reliktu studenej vojny pretrváva aj v súčasnosti a dodnes
ovplyvňuje vzťahy medzi obidvoma kórejskými štátmi.